„Doteraz sme proti filharmónii hrávali len futbal. V tomto projekte tvoríme jeden team,“ říká umělecký šéf zlínského divadla o chystané spolupráci s filharmonií

Městské divadlo Zlín a Filharmonie Bohuslava Martinů se spojili, aby zlínskému publiku představili ojedinělý projekt s názvem EGBDF (Kdo se naladí na správnou notu). Text je dílem britského dramatika českého původu Toma Stopparda a spolu s hudbou skladatele André Previna nabízí mimořádný divadelní i hudební zážitek. Hra v režii uměleckého šéfa divadla Patrika Lančariče a pod taktovkou dirigenta Jakuba Kleckera bude mít dvě premiéry. První se uskuteční na konci dubna v Kongresovém centru Zlín, druhá pak v květnu na jevišti Velkého sálu zlínského divadla.  Po každé z premiér bude následovat pouze jedna repríza. Diváci se mohou těšit nejen na netradiční propojení dvou uměleckých těles, ale také na svérázný humor, jazykovou hravost a vtip, se kterým autor zároveň zcela jasně odsuzuje totalitní praktiky, které zbavují člověka osobnosti a pevných postojů.

Jak jsi objevil tuto hru?

Hru pre spoločný projekt Městkého divadla a Filharmonie som hľadal v podstate od momentu, kedy som do Zlína prišiel pracovať. Ale nechcel som ísť cestou melodrámy. Premýšľali sme nad rôznymi projektami, no až keď som narazil na hru Toma Stopparda Every Good Boy Desrves Favour (EGBDF), hneď som pocítil, že je pre nás ako stvorená. A keď som následne zistil, že táto unikátna hra doteraz ešte nebola v Českej republike uvedená, všetko bolo jasné. Veď, kde inde by mala, táto hra svetoznámeho zlínskeho rodáka, mať českú premiéru, ak nie práve u nás v Zlíne? 

Vzniká mimořádný projekt. Jaká byla cesta k této myšlence, která spojuje zlínské divadlo a zlínskou filharmonii?

Vo chvíli, keď sme sa s dramaturgami divadla zhodli na tom, že táto Stoppardova hra by mohla byť tým správnym impulzom k spolupráci, projekt sme predstavili pánovi riaditeľovi Němému a dramaturgii filharmónie. Myšlienka spoločného projektu ich nadchla od prvého momentu a to bolo rozhodujúce. Prakticky hneď sme sa pustili do práce, medzi oboma inštitúciami prebieha už rok veľmi intenzívna a živá komunikácia na viacerých úrovniach. Vzájomné stretnutia sú po profesionálnej aj ľudskej stránke veľmi príjemné a inšpiratívne. Trochu to odľahčím: Doteraz sme proti filharmónii hrávali len futbal, vždy na konci sezóny a treba povedať, že väčšinou sme prehrali. V tomto projekte tvoríme jeden team, a verím, že nikto neprehrá, práve naopak. 

Když se řekne Tom Stoppard, jaká charakteristika se Ti vybaví?

Tom Stoppard je naozaj dramatik svetového mena a významu, ale to vie v Zlíne hádam každý. Najviac ho asi charakterizuje jeho ekvilibristická hra s jazykom, divadelná hravosť a inteligentný humor. Ak ste videli jeho Zamilovaného Shakespeara, za ktorého získal filmového Oscara, viete o čom hovorím. Ja som sa prvýkrát stretol s jeho tvorbou v Slovenskom národnom divadle, kde som videl hru To pravé, ktorú sme potom museli analyzovať na prijímacích skúškach na réžiu. Na škole som si potom zamiloval jeho hru Rosenkrantz a Guildenstern sú mŕtvi.

Zaujala Tě spíše forma nebo obsah hry, takto spjaté s hudbou?

Faktom je, že v tomto prípade je forma naozaj veľmi originálna a unikátna. Napísal hru pre hercov a symfonický orchester, pričom funkcia orchestra je v tejto hre veľmi aktívna a vstupuje priamo do deja, takmer ako jednajúca osoba. No, to o čom tá hra pojednáva, je určite dôležitejšie. V prípade EGBDF je spojenie formy a obsahu neoddeliteľné.

Hudbu André Previna nelze považovat ani za klasickou scénickou hudbu. Co je pro ni charakteristické i ve vztahu k tomu nezvyklému divadelnímu tvaru?

Kompozícia André Previna balansuje na pomedzí scénickej a koncertnej hudby. V hre sa striedajú pasáže, kedy hudba plní tzv. scénickú funkciu a kedy absolútne ovládne priestor a stáva sa dominantnou v dlhých symfonických sekvenciách. Hudba doslova rozpráva príbeh a to nielen emocionálne, ale aj epicky. Je počuť ako Previn vedome, v duchu témy hry, odkazuje na Šostakoviča, Prokofieva, či Stravinského.

Co obecně Tě přitahuje na spojení hudby a dramatické akce? V čem bude tato zkušenost nová?

Hudba má dramatickú funkciu v divadle už niekoľko storočí. Čo sa mňa osobne týka, hudba hrá v mojich inscenáciách vždy dôležitú úlohu. Považujem ju za svoju základnú inšpiráciu. V čom bude teda toto nové? Na scéne bude naživo hrať veľké obsadenie symfonického orchestra. To je taká sila, že sa to ani opísať nedá. Kedy má človek z činoherného divadla možnosť pracovať s veľkým obsadením orchestra? Nič podobné som zatiaľ nezažil. V Slovenskom národnom divadle som pracoval s komorným orchestrom i zborom pri inscenácii baletu Everest, ale rozmer, ktorý nás čaká teraz, si zatiaľ len predstavujem. 

Hovořili jsme o tom, že hra nabývá bohužel na aktuálnosti. V čem?

Stoppard sa touto hrou prvýkrát verejne prihlásil k svojmu Československému pôvodu. EGBDF napísal ako poctu sovietským disidentom Viktorovi Fainbergovi a Vladimírovi Bukovskému. Fainberg, ktorý zorganizoval 25. augusta 1968 v Moskve na Červenom námestí demonštráciu proti okupácii Československa, bol spolu s ostatnými demonštrujúcimi zatknutý a odvedený na výsluch. Po niekoľkých dňoch vo väzbe bol prevezený na psychiatrickú kliniku. Viktor Fainberg tiež jasne pomenovával už viac než pred pätnástimi rokmi nebezpečenstvo putinovského ruského režimu. Vladimír Bukovský bol ďalším odvážnym človekom, ktorý otvorene pomenovával zneužívanie psychiatrických ústavov sovietskou mocou. V kontexte okupačnej vojny na Ukrajine a množiacich sa prípadov, kedy Putinovo Rusko opäť zatvára novinárov na psychiatriu, získava posolstvo hry EGBDF znova na výpovednej sile a aktuálnosti. Zdá sa, že v „Mordore“ na východ od nás sa toho veľa nezmenilo.

Co si slibuješ od obsazení? Jaký rozměr by jejich herecká interpretace mohla Stoppardově hře dát?

Pri Londýnskej premiére v roku 1977 hrali ústredné charaktery herci ako Ian McKellen, Ben Kingsley a Patrick Stewart, išlo o spoluprácu Royal Shakespeare Company a London Symphony Orchestra. Neskôr sa v nej objavil aj David Suchet, známy predstaviteľ detektíva Poirota. V našej inscenácii sa objavia silné a výrazné osobnosti hereckého súboru Městského divadla Zlín. Hlavné role stvárnia Zdeněk Lambor, Pavel Vacek a Rostislav Marek. Bude to pre nás všetkých skutočne výzva. Pravdou, ale tiež je, že keď sme sa podrobnejšie zoznámili s textom hry, vo vynikajúcom preklade Zuzany Joskovej, rozhorelo sa v nás nadšenie. A to je ten najpotrebnejší základ na to, aby nám práca priniesla nielen radosť a zábavu, ale aj vieru v dobrý výsledok.

Opakovaně jsi přizval ke spolupráci scénografa Michala Syrového. Projekt se však bude odehrávat v divadle, i ve filharmonii. Bude to mít vliv na rozdílné scénografické řešení?

S Michalom sme hľadali univerzálne riešenie scény. Obidve prevedenia isncenácie budú v  princípe rovnaké, ale odlišné priestorové a technické dispozície oboch sál určite konkrétny výsledok ovplyvnia. Bez pochybností sa teda dá povedať, že zážitok v priestore divadla bude v niečom iný ako zážitok v priestore filharmónie a naopak. Sám som na to veľmi zvedavý.

Jak vůbec vypadá spolupráce s Filharmonií Bohuslava Martinů? V čem všem je to jiné od běžného divadelního zkoušení?

K režisérovi do hry vstúpil dirigent, k hercom zasa symfonický orchester, to je zmena okolností hneď v základnom nastavení. V opere prirodzená, no v činohre výnimočná. S pánom dirigentom Jakubom Kleckerom sme vo veľmi intentzívnom a inšpiratívnom dialógu. Všetko ostatné je ešte pred nami, ale neprezradím žiadne tajomstvo, ak poviem, že z tejto spolupráce máme obojstrannú radosť.

Prozradíš na závěr, co vlastně znamená ta záhadná zkratka EGBDF?

Hudba je už v samotnom názve hry. EGBDF sú totiž notové riadky husľového kľúča. Anglická veta Every Good Boy Deserves Favour je mnemotechnická pomôcka pre ich zapamätanie.

Otázky pokládal dramaturg Městského divadla Zlín Vladimír Fekar.

Nejde o první spolupráci divadla a filharmonie. Zlíňané si jistě vybaví úspěšný společný projekt z roku 2006, kdy obě umělecká tělesa oslavila své šedesátiny společným uvedením hudebního dramatu Smrt Hippodamie v režii J. A Pitínského. Inscenace tehdy sklidila nebývalý ohlas. Ať už šlo o ocenění odbornou veřejností v podobě nominace Heleny Čermákové na Cenu Thálie nebo umístění mezi kandidáty na Cenu Alfréda Radoka. Hra bodovala také u diváků, kteří ji ocenili v anketě Aplaus.  Tento mimořádný počin před lety překročil hranice regionu i Česka.

EGBDF pouze 4x!

Premiéra v Kongresovém centru Zlín 24. 4. 2024 v 19.00, repríza 25. 4. v 19.00

Premiéra V Městském divadle Zlín 11. 5. 2024 v 19.00, repríza 18. 5. v 19.00